Tatranská dvacka
Pridal: Zuzňa Pridané: 31.10.2017 12:58:21 Počet zobrazení: 2398
31 Október 2017
20 ciest v Tatrách..., viem, nie je to až tak moc, pre ľudí, čo bývajú za rohom Tatier, ja som však z Trenčína a teším sa každému jednému výjazdu...
Tento rok som si naplánovala, že navštívim Chamonix, no nakoniec som našla dosť výhovoriek, aby som nešla. Na druhej strane nehľadala som výhovorky proti Tatrám a tak sa nejako stalo, že som sa tam ocitla viac krát.
Klasický problém s hľadaním spolulezca nemám, pretože niečo viem aj vytiahnuť, ľahké cesty beriem ako tréning zakladania, morálu a orientácie v teréne a na druhom konci sa zas dokážem vytrepať aj náročnejšími cestami, takže spektrum spolulezcov je široké :-)
Lezenie so Salim
Keď lezieme so Salim, tak sa v ťahaní striedame a vyhľadávame skôr ľahšie cesty. Tohoročné tatranské lezenie sme odštartovali na Ošarpancoch. O tejto stene som počula samé chvály, lezenie malo byť krásne a jednoduché. Moja prvá cesta v nich, však bola za hnusného počasia, prevaľujúcich sa oblakov, občasného mrholenia a tak ma Staré časy dali hneď do pozoru. Druhá návšteva Ošarpancov bola tiež v znamení zaprší - nezaprší a samozrejme, že zapršalo... Ešte sme len prišli pod stenu, už sme sa aj zbalili aby sme sa na dve hodiny ukryli do bivaku. Našťastie dážď ustal, vietor si trochu zadul a my sme sa teda natrepali do Gálfyho. Mokrý kúto-komín na začiatku sa mi veru nepáčil, ale inak naozaj pekná skala s vymytými miskami - radosť stúpať.
Potom som objavila nové a ľahké cesty na Ostrve, takže sme prefrčali Májovú a Júnovú. Tieto cesty sú ľahko dostupné, krátke, odistené a tak, kto v Tatrách začína, kľudne sa môže ísť vyšantiť sem. Najťažšie čo sme so Salim vyliezli bola Eufória a Nemorálny tanec na Stene pod Skokom. Tiež je to ľahko dostupná stena a nity jednoznačne udávajú smer. Nemorálny tanec má krásnu platňu, kde mi na začiatku mrzli prsty a ovlhčený výlez do previsíku zas dal zabrať Salimu, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť. Odporúčam každému, kto si chce urobiť dobre s číslom v Tatrách.
Lezenie s Viťom
Lezenie s Viťom je vždy v znamení ťažoby, makaní a prekonávaní samého seba. Hneď na úvod však musím dodať, že som z toho nadšená i keď často unavená a už som si potajmä aj slzy utierala...:-)
Liezli sme zväčša športové-odistené a kratšie cesty, ktoré sme však vyvažovali obtiažnosťou. Začali sme vo Vivat Gorbi, z ktorého sme zlanili a prešli pod Malý Hrot, kde sme v ten deň ešte bachli Stredom Platne - môj splnený sen. Túto cestu som chcela liezť už asi desať rokov, keďže som vtedy pod ňou stála s tým, že na to absolútne nemám. Pod túto nádhernú platňu sa chcem ešte vrátiť a vyliezť si kút, ktorý vyzerá tiež megalákavo.
Najťažšie cesty sme liezli od Starucha. Pánko si zjavne "jede ten svúj závod". V ceste Medvec-Staruch na Lomničáku som si myslela, že vypľujem dušu. Do cesty sme však išli totálne naľahko, len najnutnejší matroš, v batohu goráčky, lekárnička, voda a boty na sedáku. Neviem si predstaviť dostať sa hore s hebedom batohom, s akým som liezavala kedysi. Celkový dojem z cesty ešte vylepšilo meninové pivo na vrchole, takto sa mi páči tráviť sviatky, ešteže je Zuzany cez leto.
Star gate na Lomnickej veži bol Viťov veľký úspech. V krásnej skale, ktorá hrala farbami v odtieňoch zelenej, sa kvalitne vytrápil. Mini puklinky v platni mu dávali riadne zabrať, ale nakoniec to, na veľké nadšenie, preliezol OS.
Lezenie s ďalšími
Minulý rok som začala chodiť do Tatier aj s lezeckým novicom, 55 ročným Jarom. Svoju začiatočnícku nevedomosť vyvažuje obrovskou motiváciou a radosťou z vertikálneho pohybu. Vyliezli sme spolu Kéleho pilier na Javorový štít, Júlovú na Ostrvu a na záver sezóny 20. októbra, s ním a mojou mamou konečne Štáflovku na Volovku.
Na Volovke som si tento rok, s Longerom - občasným lezcom, vychutnala aj športovú cestu Moribundus. Začiatok je v celkom peknej platni s množstvom chytov a háčik príde až v kratšom previse, kde treba iba zabrať a vypustiť myšlienky o prípadnom páde a plesknutí sa o platňu pod vami.
Nakoniec sa chcem poďakovať všetkým spolulezcom za spoločne strávený čas. Teším sa všetkým cestám, pretože za tento rok som v nich nabrala viac skúseností ako za celých 12, ktoré už leziem. Juchú o rok...
Lezené cesty:
4. júl: Staré časy VI-, Ošarpance (so Salim)
14. júl: Kéleho pilier III-IV, Javorový štít (s Jarom)
20. júl: Vivat Gorbi VII+/VIII-, Malá žltá stena a Platňa VIII-, Malý hrot (s Viťom)
21. júl: Gálfyho cesta V, Ošarpance (so Salim)
22. júl: Puškášov komín V, Volovka (so Salim)
23. júl: Eufória VII-, Stena pod Skokom (so Salim)
29. júl: Nemorálny tanec VIII-, Stena pod Skokom (so Salim)
30. júl: Májová VI- a Júnová VI, Ostrva (so Salim)
31. júl: Jordánka, Lomničák (so Salim) po totálnom zmoknutí pod stenou...
1. august: Puškáš IV, Kežmarák (so Salim) - pokus o Krišákove platne
9. august: Júlová V, Ostrva (s Jarom)
10. august: Moribundus VII-, Volovka (s Longerom)
11. august: Medvec-Staruch VIII, Lomničák (s Viťom)
28. august: Jar na mesiaci VIII-, Ostrva (s Viťom) - záver 2. dĺžky cez kútik v Strach zo smrti
29. august: Správny čas VIII, Ostrva (s Viťom)
9. september: Strach zo života VIII, Ostrva (s Viťom) - predtým trek pod Malý Ganek...
10. september: Star gate VIII, Lomnická veža (s Viťom)
20. október: Štáflovka V-, Volovka (s Jarom a Erikou)
Spolulezci:
Sali - Peter Salaj
Viťo - Víťazoslav Vyskočil
Jaro - Jaroslav Imrich
Longer - Michal Jakubec
mama/Erika - Erika Imrichová